• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /rok na dedine/


Tak, už je to rok, čo som sa presťahoval na dedinu. A musím povedať, že to pre mňa bol veľmi príjemný rok. Jediné, čo mi pobyt v našom zborovskom bejskempe znepríjemňuje, je neustále cestovanie. Ale na to sa dá zvyknúť. Veď vždy, keď sa vrátim domov, si príjemne odpočiniem.

Keď sme sa rozhodovali, že opustíme našu hlavnú dedinu, chceli sme, aby si deti mohli užívať detstvo. Tak, ako sme si my užívali kedysi. Veď v Bratislave by som ich určite nenechal samé na ihrisku. Tu naozaj niekedy ani neviem, kde deti sú. Behajú po ulici z dvora do dvora a niekedy sa stane, že na tom našom, sú deti z celej ulice. Hlavne cez prázdniny. Vtedy prídu na návštevu starých rodičov. Cez školský rok je to o niečo pokojnejšie :)

V Bratislave sme boli zvyknutí na to, že sme neustále niekam chodili na výlety. Táto tradícia nás neopustila ani tu, na ďalekom Východe. Teda severo východe :) Naozaj sa tu dá nájsť kopa zaujímavých miest. Dokonca aj v takom Svidníku, čo je teda väčšia diera ako naša dedina, je asi najkrajší skanzen, aký som doteraz navštívil. Úžasné miesto na prechádzku, nedeľný piknik, či proste na oddych od bežných starostí. Okrem toho sme si pozreli už aj vojenské múzeum vo Svidníku, prešli údolie smrti a zavítali sme aj na Duklu. Prešli sme okolité hrady, samozrejme, začali sme Zborovským. Veď ho máme priamo v dedine :) Spišský, ľubovnianský, kapušanský, Plaveč. To sú tie, čo máme z domu najbližšie. Minigolf v Bardejovských kúpeľoch je obľúbená aktivita našich ratolestí. Okolie je na históriu, či už tú vzdialenejšiu, alebo bližšiu veľmi bohaté. A keby sme sa doma nudili, stačí prejsť za hranice a opäť je čo objavovať.

Nedávno som spolu s Oliverom prešiel takmer päťsto kilometrov po Karpatoch tu na východe. Fotili sme drevené kostolíky. Naozaj nádherným krajom sme sa pohybovali. Zobrali sme to od severu k ukrajinskej hranici a cez zemplín sme sa vracali domov. Prešli sme kľukatými cestičkami v karpatských lesoch, krásnymi rovinami posiatymi viničom až späť domov.

Rovinaté cesty som pri bicyklovaní vymenil za miestne kopce. Tu veru nenájdem rovinku, ako na hrádzi v Petržalke. Z bejskempu to mám každým smerom hore kopcom. Pri mojom rannom bicyklovaní nestretávam kopu ďalších športovcov. Na cestách mi dokonca nezavadzajú ani autá. Väčšinou stretávam stáda laní, sem tam cez cestu prebehne zajac, niekedy ma z krovín pozoruje líška. Lesy sú tu naozaj živé :) Miestny dokonca tvrdia, že sa nám tu usídlila svorka vlkov a videli vraj už aj medveďa. Neviem, ja som takúto skúsenosť zatiaľ nemal. Vlkom by somc aj veril, viem, že v lesoch za Svidníkom sú a nie je pre svorku problém prebehnúť aj k nám. S tým medveďom by som už ale bol opatrnejší.

A nie je to tu zlé, ani čo sa týka kultúry. Tiež by som to predtým nepovedal:) Začal som tu na Východe spolupracovať s OZ DIFFERENT. V starej historickej bašte pomáham organizovať autorské filmové premietania. Raz do mesiaca sa snažím dotiahnuť sem niekoho, kto by porozprával o svojich filmoch. Okrem premietaní rád zavítam aj na nejaký koncertík, ktorých tu máme neúrekom. Stačí si vybrať. Moja drahá hovorí, že tu žijem aktívnejší kultúrny život ako v našej hlavnej dedine. No, musím priznať, že asi áno. Mal som obavu, že sa tu budem nudiť, tak sa vo mne prebudila potreba sa trošku angažovať. Ale len trošku, lebo kvôli cestovaniu na to veľa času neostáva.

Nuž, jediné, čo mi tu na Východe chýba je robota. Aj keď, už aj tento problém sa mi podarí občas vyriešiť. Začal som spolupracovať s košickým štúdiom RTVS. Dúfam, že teda to neostane pri jednorazovom kontrakte. Bolo by pre mňa pohodlnejšie pôsobiť tu v regióne, ako cestovať kvôli práci takmer päťsto kilometorv. Hlavne keď už som aj citizen miestny. Oficiálne, aj v papieroch :)

Uvidím, čo mi prinesie druhý rok na Východe! Ten prvý nebol zlý.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.

Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#bardejov #šťastienavýchode #peterkováčik