• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /ako s Olčom po kostoloch hvízdame/


Oliho strašne baví vyliezť na akúkoľvek vežu a pozerať sa z nej na okolie. A keďže veže sú poväčšine na kostoloch, začali sme ich navštevovať častejšie. Na rozdiel od ostatných sa tam nechodíme pomodliť. Ale veľmi nás zaujíma, ako kostoly stavali a aká je ich výzdoba. No a samozrejme nakoniec sa pokúsime dostať sa na vežu. Nie všade sa to dá. Ale keď sa nám podarí na vežu dostať, je to zážitok. Dokonca sme sni kúpili knihu, v ktorej sú najkrajšie sakrálne pamiatky na Slovensku. Aby sme už teda išli tam, kde sa to naozaj oplatí. Veď je v nich ukrytý aj kus našej a aj svetovej histórie! Pár krát sa nám stalo, že sme v kostole vzbudili pohoršenie. Veď kto by si dovolil vo svätostánku rozprávať! Nuž ale keď Oliho zaujíma, v akom slohu bol kostol postavený a čo znamenajú jednotlivé fragmenty výzdoby! Niekedy to dá zabrať aj mne a musím loviť v pamäti, alebo na internete :) To sa ale ťažko vysvetľuje ľuďom, ktorý vo svätostánku hľadajú niečo iné, ako kus histórie. A preto máme najradšej tie, kde sa už bohoslužby nekonajú a pre nás slúžia ako galérie. Teda pre nás dvoch! Niekedy aj troch. Lebo aj Dorka sa z času na čas vyberie s nami. Naposledy sme boli pozrieť kostol svätej Žofie v našom Zborovskom bejs kempe.

Už dlho sa ho miestny snažia zrekonštruovať a nedávno ho sprístupnili pre verejnosť. Keby niekto nevedel, náš bejs kemp má naozaj zaujímavú históriu. Žila tu početná židovská komunita, židovský cintorín máme rovno za domom, v obci stáli dva, alebo tri kaštiele a na kopci nad dedinou sa týči hrad. Počtom kaštieľov nie som si istý, lebo už z nich sú len ruiny. Teda ruiny sú už len z jedného. Z druhého ostal iba spomínaný kostol. Ten bol pôvodne kaplnkou pre šľachtu, ale neskôr ju prebudovali na kostol. Na mieste kaštieľa dnes stojí nákupné centrum. Áno, aj nákupné centrum v našom bejs kempe máme. Dokonca aj zdravotné stredisko a dva domovy pre seniorov. Už som písal, že sme veľká obec. A keďže už v nej mám aj trvale bydlisko, tak smelo môžem písať SME :) Ale späť k histórii. Keďže nám teda ten kostol sprístupnili, boli sme si ho spolu s deťmi pozrieť. Oli samozrejme chcel vyliezť aj na vežu, ale to zatiaľ nebolo možne. Predsa len, kostol bol donedávna ruinou. Pred prvou svetovou vojnou vyhorel a jeho rekonštrukciu znemožnila práve vojna. Odvtedy chátral.

Oliho veľmi zaujímali krypty, v ktorých boli uložené ostatky pánov hradu a majiteľov kaštieľa. Dorku zase zaujímal osud Žofie. Veď aj ona je princezná a keď vyrastie, bude minimálne kráľovná.

No a keďže kostol rekonštruujú, bola v ňom aj truhlička na dobrovoľné príspevky. A moje milé deti mi samozrejme vyprázdnili peňaženku. Ale iba od mincí. Lebo papierové peniažky si chceli nechať na hračky :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.

Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#bardejov #šťastienavýchode #peterkováčik