• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /ja a káva/


Ešte donedávna som bol zarytým odporcom kávy. Tento môj postoj sa zmenil a to dosť radikálne. Už je tomu pár mesiacov, čo si tento nápoj užívam a vychutnávam. A to doslovne. Ale, ako to celé začalo?

Oddávna som pil iba čaj. Nesladený, zelený alebo čierny. Niekedy biely, keď som tomu chcel dať výnimočnosť. Čaj mi naozaj chutí a jeho pitie si viem vychutnať. Nikdy som nemal potrebu siahnuť po káve. V podstate mi nikdy ani nechutila. No začal som sa stretávať s rôznymi ľuďmi na rôznych pracovných poradách v rôznych podnikoch. Čaj a kávu mali všade. Lenže moja predstava o čaji bola vo väčšine prípadoch oveľa náročnejšia, ako predstava v daných podnikoch. To, čo som dostával, bola teplá voda, trošku ofarbená. A tak som začal uvažovať nad tým, že namiesto čaju začnem piť kávu. Veď ak mi nechutí, tak ak to tak bude aj naďalej, nič sa nestane. A ja si neznechutím čaj. Prišlo mi to ako dobrá stratégia. Kávu som pil iba raz. Keď som študoval - moja drahá by povedala, keď som si užíval – svoju prvú vysokú školu. Tú som mimochodom nedokončil, ale to nie je pre tento príbeh podstatné. Jedného rána som sa zobudil po riadnom žúre a na prebratie mi moji spolužúrujúci uvarili kávu. Aby sme boli na prednáške svieži. No jediné čo dosiahli bolo, že som sa z nej dobľul. A odvtedy som kávu už ani neochutnal. S touto spomienkou som si teda sadal na najbližšej pracovnej porade do podniku a objednal som si kávu. Na moje prekvapenie mi chutila! Veľmi rýchlo som dokonca začal rozoznávať aj dobrú a zlú kávu. A podľa toho som smeroval aj tie porady do podnikov, kde som si bol istý, že káva bude OK. Nuž a potom, čo som sa presťahoval na môj milovaný Východ, káva bolo to jediné, kvôli čomu sa mi oplatilo ísť do mesta. Tu sa zo mňa stal aj taký kávový hipster. Kupujem si výhradne fair trade kávu z rôznych latinskoamerických kávových družstiev, výťažok ktorej ide na podporu miestnych mládežníckych futbalistov, alebo čohokoľvek iného. A že je to káva kvalitná, o tom nech nikto nepochybuje. Dotiahol som to až k študovaniu rozdielov medzi odrodami a rôznym spôsobom mletia a praženia. Pitie kávy si užívam a z jej prípravy som si urobil rituál. Tak, aby mi jej konzumácia prinášala naozaj pôžitok. Dokonca som kávu začal piť aj v práci. Je to chvíľa, keď si tak trošku uletím zo stereotypu a presuniem sa do svojho sveta. Moja drahá by namietala, že ja som vo svojom svete stále a do toho reálneho sa dostávam len z času na čas. Ale to je tiež už iný príbeh. S kávou to nemá nič spoločné :) Nedávno som našiel dokonca sériu krátkych dokumentov, ktoré hovoria o fenoméni fika vo fínsku. Fika, je ich čas na kávu. Vraj je j pijú veľa a je to pre nich rituál. Odporúčam pozrieť si to. Kratučké filmy z rôznych fínskych kaviarni. Človek má chuť si k nim tú kávu uvariť :)

Moja kávová skúsenosť skončila teda tak, že rovnako ako pri čaji, už aj pri káve si dávam pozor kam na ňu idem. Lebo nemusím piť všetko, čo mi v podniku donesú... Tak milí priatelia: FIKA TO HAVE A COFFEE :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.

Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#peterkováčik #šťastienavýchode #bardejov