Jedného krásneho jarného dňa, áno, jar už zavítala aj k nám, som sa zobudil a pod oknami zaparkovala tatrovka
s tvárnicami a štrkom. No a hybaj ho, hneď tak z rána sme začali robiť základy pre moju novú pracovňu. Pustili sme sa do toho traja a robota nám šla od ruky. Keď sa deti spacifikovali, zavítali na záhradu, lebo ak sa na dvore niečo deje, nesmú tam chýbať. No a samozrejme Oliver s tým, že aj on ide betónovať. Doniesol si vlastný fúriček, poumýval si ho a hneď ho postavil pod miešačku. Veď predsa aj on je chlap! Keďže bolo obtiažne vysypať do fúrička betón bez toho, aby väčšia časť neostala na zemi, kázal som mu, aby si nabral niekoľko skál a odniesol tie.
Keď bolo všetko pripravené, naukladali sme tvárnice a začali do nich sypať betón. Okolo šiel práve Oliho kámoš. Že či nejde von? No skončilo to tak, že kámoš ostal u nás na dvore, lebo Oliver mal práve veľmi zaujímavú činnosť
a každého, kto šiel okolo volal, aby sa k nemu pridal. Veď predsa “betónuje”! Až keď sme skončili a deti šli na prechádzku nazbierať medvedí cesnak, všimol som si, že susedovie chlapec u nás na dvore nechal nákup. Samozrejme na prechádzku s Olim šiel aj on. Je fajn, že sa deťom v našom novom bejs kempe páči a baví ich čokoľvek, čo sa na dvore robí. A vyzerá to tak, že moje deti majú zvláštnu schopnosť strhnúť svoje okolie do ich hrátok. Takže jedno sobotné doobedie sme spoločne s mojim synom betónovali základy na moju pracovňu. Teraz tak trošku premýšľam, načo mi vlastne pracovňa v Zborove bude? Veď tu predsa tak skoro pre seba robotu nezoženiem... Asi som sa tiež nechal niekým zmanipulovať a strhnúť :).
A predsa, veď ja som celú sobotu pracoval. Tak to asi ani
s tou robotou nebude až také márne, ako sa na začiatku zdalo :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)
Opäť raz pokračovanie mojich betonárskych zážitkov. Dnes - 30.04.2016 som si z rána prihotovil podlahu na pracovňu. Teda od podlahy to má ešte ďaleko, ale už sa to k nej blíži :)
Teraz si na chvíľu oddýchnem od takýchto manuálnych činností, pretože peniažky treba zarábať a takmer na dva týždeň sa odoberiem do našej najhlavnejšej dediny. To už bude platňa pekne vytuhnutá a pripravená na murovanie. Už sa na to musím pripraviť iba ja :) Samozrejme aj dnes mi pomáhal môj syn. Ako inak, nesmie chýbať pri ničom, čo sa na dvore robí.
Túto sériu textov som začal písať pre časopis GAMBATY, kultúrneho zinu z bardejovska, nielen však len o bardejovskej obskurnej kultúre… Ale keďže mojich zážitkov tu je veľa a GAMBATY vychádza v náhodných intervaloch, tak niektoré texty sa zjavia na mojom blogu skôr, ako v GAMBATOM.