Moja prvá zima v bejs kempe netrvala dlho. Aj v tomto ročnom období som musel cestovať za prácou do hlavnej dediny. Vianoce som si užil s rodinkou v novom bytíku, no koncom roka bolo treba zarobiť zopár chcechtákov. Začiatkom nového roka som si už ale užil desať dní, ktoré som strávil s deťmi. Keďže zima u nás bola ako sa patrí, zamrzol aj rybníček, neďaleko nášho bejs kempu. Vytvorila sa na ňom asi dvadsať centimetrová ľadová škrupinka.
No a keďže ľad bol ako sa patrí a moje deti sa rozhodli, že chcú vedieť korčuľovať, začali sme trénovať.
Doobeda, poobede, veď boli prázdniny a ja som inú aktivitu nemal. Tak sme korčuľovali.
A išlo nám to dobre. Oliver hneď po prvom dni začal korčuľovať sám. Dorka sa hrala na baletku, krasokorčuliarku a samozrejme na princeznú. Spolu sme krúžili po rybníčku a veľmi sa im odtiaľ ani nechcelo ísť domov. No a keďže Oli chodí na školu, kde sa učia aj nádejní bardejovskí hokejisti, škola v zime v rámci telesnej výchovy zaradila do vyučovacieho procesu korčuľovanie.
A keď som mal chvíľu čas, bol som pomôcť pozaväzovať deťom šnúrky, aby im obliekanie netrvalo dlho.
Naivne som si myslel, že keď je korčuľovanie zaradené
do výučby, niekto tie deti korčuľovať naučí. No mýlil som sa.
Deťúrence vypustili na ľad a nechali ich tam hodinku
sa trápiť. Celkom ma potešilo, že som s Olim strávil nejaký ten čas na rybníku a mohol si tak užívať aj kvalitný ľad.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Túto sériu textov som začal písať pre časopis GAMBATY, kultúrneho zinu z bardejovska, nielen však len o bardejovskej obskurnej kultúre… Ale keďže mojich zážitkov tu je veľa a GAMBATY vychádza v náhodných intervaloch, tak niektoré texty sa zjavia na mojom blogu skôr, ako v GAMBATOM.